Telo je kabát našej duše

Keď prídeme na tento svet, dostaneme všetci svoje telo. Je to taký kabát, ktorý nás chráni, hreje a odlišuje od ostatných. Tento kabát majú niektorí ľudia podobný, no nikdy nie úplne rovnaký. Je to ako s ozajstným kabátom. Každá žena chce mať ten svoj výnimočný. A keď vidí, že aj iná má taký istý, hneď zbystrí pozornosť a už si vraví, že jej ale pristane viac. A ak náhodou nie, už špekuluje, čím by ho ozvláštnila, aby sa odlíšila... A tu nastáva moment mojej úvahy... Keď chce byť každá jedinečná, lebo tak vlastne sme stvorení, takže je tento jav prirodzený, prečo si potom ženy dávajú rovnaké umelé vejáre na oči, rovnaké obočie podľa šablóny, nafúknuté pery ako taká kačka a spribúdajúcim vekom botox a všeliake iné super veci pod kožu, čo im síce vyhladí vrásky, ale spuchnú do tváre ako by ich niekto vyfackal? Áno o náš kabátik sa treba starať, nemôžeme ho nechať špinavý ani smrdieť, tiež je dobré ho sem tam poopravovať a zalátať dáku dierku, či skryť ošúchanie použivaním.... Ale nič by sa nemalo preháňať. Keď si ten kabát polepíte nažehlovačkami známich značiek, nestane sa značkovým, ale len napodobeninou.... Ľudia sa snažia byť fejkami a tvária sa ako originál a pri tom zabudli byť sami sebou.... Šťastní móžeme byť len vtedy, keď príjmeme veci také, aké sú.

S láskou v srdci a úsmevom na perách <3:) Anabel