Opustanie

Sú rôzne situácie, kedy máme chuť so všetkým skoncovať. Jednoducho všetko nechať tak a odísť. Ale.... Všetko má svoje ale. Vždy tu budú pochybnosti o správnosti nášho konania.... Áno raz sa ukáže, či sme sa rozhodli správne, ale to až časom a rozhodnúť sa treba hneď... Aké je správne riešenie? Kedy odísť a kedy vydržať? Na túto otázku je dosť ťažké odpovedať.... Áno, ľahko sa radí, keď sa vás to netýka, ale skutočnosť je oveľa ťachšia.... Podľa mňa je dobré riadiť s k0aheslom "prepusti to, čo nemóžeš zmeniť". A tak napríklad pri vzťahoch, by sa dalo vychádzať z toho, že aj keď po hádke a výčitkách, keď sme v hneve nevideli nič pekné a mali sme chuť tresnúť dvermi, príde udobrovanie a ospravedlňovanie.... V tejto fáze je dobré stanoviť si podmienky ďalšieho spoločného fungovania. Samozrejme, že sa zase vyskytne situácia, kedy by sme toho druhého najradšej utopili v lyžičke vody, ale to je dobré, lebo predtým ako príde zmierenie, môžeme si porovnať ako sa náš vzťah vyvíjal od poslednej hádky, alebo pár hádok dozadu. A v tomto bode príde na uplatňovanie daného citátu... Porovnáme, či sa náš vzťah aj napriek výmenam názorov (čo si myslím, že pri spolužití je úplne normálne pohádať sa, keďže nie sme všetci rovnakí) niekam posunul, či sa vyvinul pozitívnym smerom. To je podľa mňa správne fungovanie vzťahu. To znamená, že sa jeden od druhého učí, že sa navzájom počúvame a že pracujeme na vzťahu. Ak to tak ale nie je, ak sa každú chvíľu len hádame a všetko je také isté a niekedy aj horšie, ak sa snažíme, ale nič sa nemení, je najvyšší čas na to "prepusiť to, čo nejde zmeniť". Bude to ťažké, ale nemá význam udržiavať to, čo nám len berie energiu a nedáva nám posun v pred... O tom má byť náš život, o zmenách a napredovaní, aby sme sa mohli vyvíjať a rásť, inak zakrnieme a duša nám zvädne a to vedie k smútku a ten je začiatkom chorôb psychických aj fyzických.

S láskou v srdci a úsmevom na prách <3 :)