Cestovanie s deťmi

Milujem tie chvíle, keď konečne usadím deti do sedačiek, sadnem za volant a naštartujem. A to, čo nasleduje, sa odvíja od toho, akým smerom ideme. Či od domu akebo domov :).

Samozrejme, že keď sa niekam chystám s deťmi, tak nestíham.... Moja logistika apočíva tom, že sa chystáme vždy o hodinu skôr a musím povedať, že sa málokrát stane, že niečo nestihneme... ale pravdou je, že častokrát dobiehame v poslednej chvíli...
Cesta domov už nebýva taká hektická, keďže doma nam nič neutečie, aj keď to oprate prádlo, čo čaká v pračke, nevydrží bez stuchnutia večne, ale tri hodiny zvládne :))). Takže, keď sa autom pohnem a najmladší začne driemať, nastáva chvíla, keď je ticho, ktoré si vychutnávam, až na pár otázok prostredného dieťaťa. Je to moment, kedy nemusim nič riešiť, len si vychutnávam jazdu, hudbu z rádia a pokoj, keď sa chvíľu nikam nenáhlim. Jediné, čo móže pokaziť tento krásny moment je prostredné dieťa s tým, že musí cikať, pri tej lepšej variante, alebo, že je dieťaťu zle, čo skomplikuje úplne všetko... No len si skúste držať téglik od masla pred tvárou plačúceho a grcajúceho dieťaťa, keď šoférujete.... 
Ale nech s deťmi robím čokolvek, vždy je to zábava :)))

S láskou v srdci a úsmevom na perách <3:)